Pleseň alebo nízka kvalifikácia stavebných prác – aké finančné náklady sú s nimi spojené?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať: čo spoločné môžu mať tieto dve veci?

Avšak,  stavebná prax ukazuje na priamu súvislosť. Aká je kvalifikácia odborníkov, taká je kvalita stavebných objektov, ktoré postavili, respektíve nimi vykonaných prác. Bohužiaľ, ako sami pracovníci stavebného priemyslu priznávajú, ani jedným, ani druhým, sa mnohí zatiaľ pochváliť nemôžu, nakoľko počet nekvalitných stavieb a prác je stále vysoký, a to najmä pri použití nových, zložitých technológií, a najmä technológií spojených s realizáciou zateplenia stien a striech budov.

Odborníci v stavebníctve sa zhodujú, že nekvalitná práca v rámci vonkajšieho zateplenia stavebných konštrukcií vedie v krátkom období k poškodeniu fasádnej izolácie a v budúcnosti donúti investora – teda majiteľov obytných domov, rodinných domov, budov – platiť obrovské sumy peňazí na obnovu fasády. Pre informáciu uvedieme, že v Spolkovej Republike Nemecko (s priemernou teplotou v najchladnejších mesiacoch január a február – 3°C, zdroj http://www.germany.climatemps.com/) je záručná doba na tento systém zateplenia len 10 rokov. Potom sa logicky natíska otázka: akú záruku môže poskytnúť dodávateľ (zhotoviteľ) podobných systémov v našich podmienkach, neraz aj s drsnejšou klímou, povedzme, v horských oblastiach?

Veľká množstvo ľudí, zvlášť v posledných rokoch, znepokojuje výskyt plesní a húb v novostavách, ale aj v skôr postavených budovách. Skúsme objasniť príčinu, prečo sa to deje.

 

 

 

 

 

 

Stena poškodená rastom huby (zdroj: wikipedia.org)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Drevo napadnuté hubou (zdroj: wikipedia.org)

 

 

 

 

Stena interiéru miestnosti napadnutá plesňou (zdroj: konrad-fischer-info.de)

 

 

 

 

 

 

 

 

Čierna pleseň v izolácii steny (zdroj: inspectapedia.com)

Chybné prepočty v projekte, postupy počas samotnej výstavby a prevádzky bytových  / rodinných domov sú pomerne často príčinou nekontrolovateľného nárastu húb na povrchu obvodových stien a ďalších častí budov. Tieto huby predstavujú rizikové faktory pre ľudské zdravie. Ak chcete zabrániť týmto abnormálnym javom je vhodné obrátiť sa na špecializované firmy a spoločnosti, ktoré sú schopné identifikovať plesne v budovách a navrhnúť ich spoľahlivú (zdraviu neškodnú) likvidáciu. Nakoľko sa jedná o veľmi závažný problém, je len prirodzené, že na tejto práci sa podieľa aj špecializované vedecké a odborné laboratórium.

Ešte nie tak dávno pri analýze rizík vplyvov na zdravie ľudí sa hlavná pozornosť sústredila predovšetkým na priemysel a a ním znečisťované životné prostredie. Avšak, riziko zdravotných dopadov vyplývajúcich z fyzikálnych faktorov v súvislosti s bývaním, bohužiaľ, ešte nie je preskúmané dostatočne, aj keď niektoré z nich (radón, gama žiarenie, neionizujúce žiarenie a pod.) môže zvýšiť riziko výskytu rakoviny.

Spóry plesňových húb sa vyskytujú všade – ako na exteriéroch, tak aj v interiéroch domov – a to vo veľkých množstvách. Len čo sa pre ne vytvoria priaznivé podmienky, čiže vysoká vlhkosť, spóry začínanú rýchlo rásť. V severských krajinách Európy najnebezpečnejšiou plesňovou hubou je domová huba, nazývaná aj „drevomorka“ (Merulius lacrymans), ktorá sa vyvíja, ak úroveň vlhkosti dreva dosiahne 28 – 30% (mimochodom, na Slovensku priemerná ročná vlhkosť dosahuje 62%, zdroj: http://www.slovakia.climatemps.com/). Po jej vytvorení v stavebnom dreve sa udržiava aj pri vlhkosti okolo 20%. Huba zasahuje nielen drevo, ale aj murivo, dokonca prerastá do dutín stavebných konštrukcií. Plesňové huby postupne ničia nielen drevo, ale aj tehlové murivo. Za povšimnutie stojí aj fakt, že táto huba okrem už spomínaných stavebných materiálov ničí rovnako aj papier, slamu alebo tkaniny. Tieto huby sa v prípade priaznivých podmienok môžu presunúť aj do susednej stavby.

Hlavnými dôvodmi vzniku plesní a húb v budovách sú chyby v projekte a realizácii stavebných prác. Na zabránenie vzniku vysokej vlhkosti je potrebné vykonať viaceré opatrenia:

  • montáž stavebných konštrukcií a ich častí musí byť uskutočnená tak, aby v rámci ich používania boli vždy suché;
  • inštalácia spoľahlivej hydroizolácie základov domu;
  • inštalácia vetracích otvorov v základoch a strechy stavby;
  • povrchové ošetrenie hydrofóbnymi (vodoodpudivými) prípravkami, ktoré nebránia “dýchaniu” konštrukcie;
  • k uvedeným tradičným metódam v posledných rokoch pribudla ešte ďalšia – vysúšanie mokrého muriva, stien a stavieb pomocou elektroosmózy. Táto metóda zaznamenáva veľmi úspešné výsledky v praxi, nakoľko s jej použitím sa darí v krátkom čase odstrániť vodu zo stavebnej konštrukcie a vysušiť ju.

Zasiahnutie domov hubami a plesňami spôsobuje na budovách nielen veľké škody, nakoľko s ich opravou sú značné finančné náklady. Rovnako tiež ovplyvňuje hygienické životné podmienky v domoch / bytoch a zdravie ľudí. Vo vlhkých domoch ich obyvatelia omnoho častejšie trpia infekčnými chorobami a ďalšími ochoreniami, vrátane astmy (podrobnejšie o problematike v dokumente Svetovej zdravotníckej organizácie – (WHO) “Pokyny Svetovej zdravotníckej organizácie pre kvalitu ovzdušia v interiéroch: vlhkosť a huby”).

Inštalácia moderných okien v bytoch a domoch má za následok zníženie prirodzenej ventilácie, čím sa zhoršuje vnútorná klíma v miestnostiach, zvyšuje sa vlhkosť vzduchu a na stenách v horných poschodiach budov sa vytvárajú  celé plochy plesní.

Aby boj proti plesniam bol účinný je nutné pravidelne otvárať okná a strešné okná v podkroví, resp. ich ventilačné klapky.

Použitím nových materiálov a technológií je možné dosiahnuť vysokú úroveň tepelnej izolácie obvodových konštrukcií budovy. Napríklad vysoká tepelná odolnosť okien sa dosahuje použitím vákuových termoizolačných sklenených výplní (dvoj, respektíve trojsklo) s možnosťou potiahnutia skla špeciálnou fóliou. Avšak toto riešenie znižuje prenikanie ultrafialového žiarenia a svetla do miestností. Energeticky úsporné a zvukovoizolačné okná spôsobujú  utesnenie miestností s perspektívou tvorby a hromadenia vlhkosti, škodlivín v súvislosti so spalinami a podobne.  Výmenu vzduchu v miestnostiach je  zabezpečená prostredníctvom ventilačných kanálov / šácht, okien a ventilačných otvorov / klapiek. Avšak toto do značnej miery závisí od vonkajších (klimatických) podmienok, ktorými sú teplotné zmeny a zmeny atmosferického tlaku, vetra a ďalších okolností).

Z uvedeného dôvodu každý konkrétny prípad vyžaduje návrh fasádneho systému pre konkrétny stavebný objekt s podrobným návrhom riešenia  konštrukčných uzlov: priliehajúcich okenných odtokov / parapetných dosiek, vonkajších / vnútorných uhlov, spojovacích bodov fasádneho systému so soklom, líšt a pod.

Žiaľ, niektorí nezodpovední predajcovia sa snažia presunúť túto zodpovednosť na bedrá architektov a postupujú podľa zásady: predali sme a tým môžeme na zákazníka zabudnúť. Na škodu veci je aj to, že chýbajú projektanti s dostatočnými technickými znalosťami a skúsenosťami, schopní riešiť vysoko špecializované úlohy.

Taká je realita aj v stavebnom priemysle. Iba seriózne firmy s dlhou tradíciou pôsobenia na trhu zatepľovacích systémov, plne chápu vážnosť situácie a aktívne sa angažujú v oblasti projektovania vonkajšej tepelnej izolácie alebo prarticipujú na precízovaní projektov ako subdodávatelia.

Je potrebné ešte vykonať rad technologických postupov, a hlavne v takom poradí, ako ju navrhne projektant systému. Ignorovanie techologického postupu montáže zatepľovacieho systému ako napríklad: porušovanie pravidiel rozloženia zatepľovacích dosiek, schémy ich upevňovania, znižovania počtu montážnych operácií s cieľom dosiahnutia nižších nákladov na fasádne práce atď. – môže nielen zapríčiniť nefunkčnosť zatepľovacieho systému a znehodnotiť celkové úsilie o zvýšenie kvality tepelnej izolácie vonkajšieho plášťa budovy, ale byť aj príčinou havarijného stavu.

Z uvedeného možno vyvodiť nasledovný záver: funkčnosť fasádnej konštrukcie, jej dlhodobá životnosť a bezpečnosť je do značnej miery závislá od kvality montáže a úrovne kvalifikácie celého tímu firmy, ktorá ju realizuje. A to je práve dôvod, prečo práce súvisiace so zateplením a povrchovou úpravou fasády v žiadnom prípade by nemali vykonávať firmy, resp. živnostníci, ktorých profesionálna úroveň zadáva príčinu aj pre tú najmenšiu pochybnosť.

Zasiahnutie budov plesňou a hubami spôsobuje nielen veľké škody, pretože opravy sú spojené s finančne nákladnými opravami, ale tiež má negatívny dopad na hygienické podmienky a ľudské zdravie.

Z pozorovaní fasád budov realizovaných tzv. mokrou metódou zateplenia vyplýva, že hlavné chyby sa prejavujú v prvých 2 – 4 rokoch prevádzky a často sú výsledkom porušovania zásad a postupov pri realizácii zatepľovacích prác. Okrem toho výskyt veľkého množstva poškodení v relatívne krátkej dobe po skončení prác je možné vysvetliť nesprávnymi architektonickými riešeniami a montážou dodatočných závesných prvkov. Takto sa trhliny a odlupovanie dekoratívnej vrstvy najčastejšie vyskytujú v miestach inštalácie odkvapov, v bodoch priliehania systému k nezatepleným prvkom budovy.

V ďalších rokoch užívania budovy sa prejavujú chyby pri výbere fasádneho systému. Konkrétne sa jedná buď o nesúlad systému s užívateľskými podmienkami alebo nezlučiteľnosť systémových prvkov.

Z uvedeného dôvodu je potrebné s náležitou starostlivosťou pristupovať k výberu dodávateľa zatepľovacích prác, materiálov pre zateplovanie a jeho systém. Vrele doporučujeme správne vyhodnotiť možnosti a profesionálnu úroveň stavebných firiem. V opačnom prípade nie je možné vylúčiť riziko nesprávnej montáže alebo použitia nevhodných materiálov a ich nesprávneho fungovania v zatepľovacom systéme. Skôr či neskôr môžu viesť k nedostatkom, na odstránenie ktorých bude potrebné 1,5 – 2-násobne viac nákladov ako keby ste zateplenie realizovali takpovediac od nuly.

Aké sú najčastejšie chyby a poškodenia zatepľovacích systémov realizované tzv. mokrým procesom:

  • chyby, ktoré vznikli počas montáže izolácie;
  • použitie materiálov nevhodných pre konkrétny zatepľovací systém;
  • architektonické a konštrukčné chyby;
  • vplyv vonkajších faktorov.

Všetky spomenuté chyby vážnym spôsobom ovplyvňujú životnosť inštalovaného zatepľovacieho systému a majú za následok:

  • vznik prasklín v miestach spájania tepelnoizolačných dosiek;
  • prenikanie vlhkosti do izolačného systému;
  • odlupovanie a oddeľovanie častí tvoriace súčasť systému;
  • zrútenie častí systému;
  • vznik závad na vonkajšom dekoratívnom prevedení;
  • deformácie izolačných dosiek;
  • vznik škvŕn a bublín.

Login Form