Kategória Zateplenie

Zateplenie strechy

Zateplenie strechy

Dôvodov na zateplenie strechy stavby je niekoľko a odpovede na otázku prečo zatepľovať / izolovať strechu sa rôznia v závislosti od účelu prác, ktoré sú s tým spojené.

Asi najčastejším motívom pre zateplenie strechy je zníženie tepelných strát a s tým súvisiacej spotreby energie na vykurovanie. Rovnako početnú skupinu tvoria majitelia starších budov a domov, ktorí v rámci rekonštrukcie, alebo prestavby podkrovia na obytné priestory musia prirodzene počítať s izoláciou a zateplením strechy. Koniec koncov, z analýz zaoberajúcich sa touto problematikou vyplýva, že strecha sa na tepelných stratách domu podieľa až do 20%.

Dosiahnuť želateľný výsledok – v podobe výraznej energetickej úspory – nie je možné bez zateplenia celej stavby, t.j. vrátane jej múrov. Iba kompletné zateplenie domu sa prejaví v podstatnom znížení straty tepelnej energie o 50% a aj viac, avšak za predpokladu správneho pracovného postupu a použitia kvalitných izolačných materiálov. O tomto viac v nasledujúcich riadkoch.

Prečo nepodceniť prípravu a realizáciu zateplenia strechy

Je nespochybniteľné, že samotná konštrukcia strechy je vystavená dlhodobej extrémnej, predovšetkým tepelnej záťaži. Ak si uvedomíme, že priemerný vek stavby môže kolísať medzi 50 – 80 rokmi a na strechu počas tohto obdobia v našich klimatických podmienkach môžu pôsobiť teploty od – 300 C v zime  do + 800 C v lete ( a pamätáme si dramatické klimatické a s tým súvisiace tepelné zmeny ovzdušia v posledných 20 – 30 rokoch), tak jednoznačne dospejeme k záveru, že jej zateplenie je mimoriadne dôležitá záležitosť, ktorú nemožno podceniť. Toto sú externé, teda vonkajšie teploty, kým súčasne interiér, čiže vnútorná časť budovy má spoľahlivo ochrániť pred výkyvom teplôt – chladu v zime, respektíve tepla v lete – a zaistiť celoročný tepelný komfort.

Už samotný fakt značných tepelných rozdielov v jednotlivých ročných obdobiach je mimoriadne závažný z pohľadu prípravy správnej stratégie zateplenia strechy. K tomu ešte pristupuje ďalší moment – výskyt vlhkosti na rôznych častiach stavby, ktorý je výsledkom pôsobenia práve spomínaných rozdielnych teplôt.

Strešné tepelno-izolačné materiály – aké majú byť

Súčasťou prípravy zateplenia strechy je výber najvhodnejších materiálov tak, aby spĺňali nasledovné kritéria:

  • udržať si vysokú tepelno-izolačné schopnosť počas svojej životnosti (minimálne 50 rokov a viac)
  • nízka hmotnosť,
  • pevnosť, stálosť tvaru a štruktúry,
  • vysoký stupeň nehorľavosti (sledujte informáciu o maximálnej teplote, pri ktorej materiál horí),
  • nesmú vylučovať škodlivé a jedovaté látky
  • odolnosť voči vlhkosti / vode a mrazu

Bežne používané materiály na zateplenie striech (sú dodávané vo forme dosiek, panelov, respektíve ako rolované pásy):

  1. penový polystyrén (je vhodnejší pre izoláciu zvislých, vodorovných konštrukcií) a
  2. minerálna vlna (vyhovujúcejšia pre šikmý typ striech)
  3. súčasťou izolačného „sendviča“ je aj paroizolačná fólia, resp. parozábrana. Jej úlohou je zabrániť kondenzácii vodnej pary, ktorá vzniká v každej miestnosti domu a jej prieniku jednak do vrstvy izolačného materiálu a taktiež drevenej strešnej konštrukcie.  Pokiaľ je materiál parozábrany nízkej kvality, vlhkosť sa dostane do minerálnej vlny, čo znižuje jej tepelno-izolačné vlastnosti. Ak sú dlhodobému pôsobeniu vodných pár vystavené drevené krokvy, dosky, laty, steny a pod. riziko rozsiahleho výskytu húb a plesní je neodvratné a  ohrozuje nielen zdravie obyvateľov domu, ale taktiež vplýva na skrátenie životnosti stavebných konštrukcií.

Čím väčšia hrúbka, tým vyšší stupeň tepelnej izolácie sa dosahuje.

Ignorovanie, či nedocenenie ktoréhokoľvek z krokov konštrukčného riešenia – materiálov a postupov zatepľovania sa kedykoľvek počas jej životnosti prejaví závažnými problémami na samotnej budove a s tým súvisiacimi finančnými výdavkami na ich odstránenie.

Výsledným efektom kvalitného zateplenia strechy a celého obvodového plášťa domu / budovy bude výrazná úspora nákladov na vykurovanie a v konečnom dôsledku získanie energetického certifikátu v súlade s platnou legislatívou (o tejto problematike viac na inom mieste).

Ďalšie pozoruhodné informácie o tepelnej izolácii stavieb

Niekoľko faktov o vnútornej izolácii

V tomto prípade ide striekanú polyuretánovú penu. Aplikáciou tohto zatepľovacieho systému je jednou operáciou možné vyriešiť naraz štyri problémy:

  • Priľnavosť  – pevnosť spojenia s tehlou, betónom, drevom, kovom, a pod.;
  • Rovnorodá izolačná vrstva;
  • Vytvorenie vrstvy parozábrany, v prípade nutnosti regulovateľnej;
  • Zanedbateľná hrúbka izolačnej vrstvy v porovnaní s inými izolačnými materiálmi.

Naopak použitie izolačných materiálov v platniach / doskách a rolovaných materiálov neumožňuje riešenie týchto problémov súčasne.

Dlhodobé použitie striekaného polyuretánu na účely tepelnej izolácie budov má prakticky len kladné ohlasy, čím sa potvrdzuje správnosť tejto voľby pre vnútornú izoláciu budov (zatepľovanie podkroví a kostrových priečok).

Pri vnútornej izolácii je temer vylúčené, aby jeho realizátor odviedol nepodarenú prácu. Jediné, čo je potrebné sledovať je hrúbka jej vrstvy a toto sa ľahko zabezpečí s minimálnym podielom ľudského faktora. Vnútornú izoláciu možno realizovať prakticky počas celého roku. Je to aj ekonomicky výhodné. Naopak, práce v súvislosti s montážou vonkajšej izolácie v závislosti od miestnych klimatických podmienok sú limitované 7- 8 mesiacmi v roku.

Realizácia vnútornej izolácie je oveľa lacnejšia ako náklady spojené s vonkajšou izoláciou napr. cena materiálu, práce, nutnosti montáže a demontáže lešenia a pod.

 

Históriou overená tehla a jej nesporné izolačné vlastnosti

Ak sa spätne pozrieme na dlhú históriu stavebníctva, osobitne na tú časť, ktorá je dôkazom, že klasická tehla – z ktorej boli postavené mnohé historické budovy prežili niekoľko storočí – sa ukázala iba v pozitívnom svetle. Úcta k stáročným skúsenostiam našich predkov by mala byť pre nás dostatočnou poistkou pred prijímaním okamžitých rozhodnutí bez toho, aby boli preverené časom. Vonkajšie steny budov postavených v 16. – 19. storočí z mrazuvzdorných tehál, sú stále bez známok významného poškodenia a nevyžadujú generálne opravy.

Tehlové budovy boli vždy meradlom vysokej kvality a luxusu v bytovej výstavbe.Vonkajšie steny z tehál v porovnaní so stenami s mäkkou izoláciou sa vyznačujú vysokou životnosťou a omnoho dlhšími obdobiami medzi generálnymi opravami.

 

 

 

 

 

 
 
 
 
 
 
Budova múzea Hermitage Amsterdam (pôvodne domov dôchodcov) postavená z tehál v roku 1681
 

Tehlová stavba – Hotel de l´Europe na pri rieke Amstel v Amsterdame pochádza z roku 1896

 

Tehlové domy Fortuijn a d´ Arke Noach pri rieke Amstel v Amsterdame pochádzajú z roku 1580

Veľkou výhodou vonkajších tehlových múrov je ich optimálna priedušnosť. Preto sa zvykne hovoriť, že steny v týchto domoch “dýchajú”. Zároveň je zaistená ventilácia miestností bez bez nutnosti otvorenia vetracích otvorov. Nevedie to k významným tepelným stratám v porovnaní s hermetickými múrmi. Pretože, cez stenu zvonka v dôsledku poklesu tlaku, do miestnosti prúdi zahriaty vzduch, v ústrety bytovým parám, ktoré  smerujú od kladnej vnútornej teploty plášťa budovy k zápornej vonkajšej teplote. Takto prebieha čiastočná energeticky beznákladová ventilácia miestností.

A teraz to podstatné, o čo pri realizácii zateplenia stien ide, teda, jeho dlhodobej životnosti.

Tým, že sa v stavebníctve prešlo od jednovrstvových k viacvrstvovým stenám s vysokým tepelným odporom, malo za následok zvýšenie tepelných napätí v spojovacích uzloch jednotlivých vonkajších vrstiev stien. Táto skutočnosť môže viesť k neprípustným deformáciam týchto stavebných štruktúr a, samozrejme, k skráteniu ich životnosti.

Je potrebné, nakoniec, čestne povedať, že agresívnym vplyvom je vystavených značná časť stavieb. Vzniká nebezpečenstvo aj nepredvídateľného správania sa materiálov, nakoľko je zložité vizuálne stanoviť fyzikálne procesy prebiehajúce v skrytých vrstvách stavebných a zatepľovacích materiálov pod povrchom. Z uvedeného dôvodu vyplýva nutnosť vykonávania náročných a nekompromisných vedeckých pozorovaní s  kvalifikovanými závermi. V opačnom prípade chyby budú mať za následok nepríjemné komplikácie a problémy.

V tejto súvislosti je podstatne znepokojujúcejšie, že niektoré firmy ignorujú odborné rady a poznatky. Uprednostňujú nákup, predaj a použitie pre zateplenie lacných materiálov negarantujúcim ich vysokú bezpečnosť a dlhodobú životnosť. Po uplynutí niekoľkých rokov stavba zateplená z týchto materiálov sa dostáva do vážneho stavu v dôsledku jej vážnych poškodení. Náklady na opravy a obnovu týchto stavieb v mnohých prípadoch prevyšujú pôvodné kalkulované náklady. V súčasnej dobe sa stavebníctve v záujme cenových úspor a prežitia firiem nezriedka porušujú normy, ktoré majú byť garanciou dlhodobej životnosti stavby.

Tepelná izolácia stien vykonaná bez náležitej kontroly a nekvalitne, výrazne ovplyvňuje kvalitu a trvanlivosť stavby.

Chyby v montáži tepelnej izolácie a ich dopady

Čo je dobré vedieť predtým, než urobíte konečné rozhodnutie o zateplení stavby

Každá metóda zatepľovania má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Avšak, pokiaľ v prípade vonkajšieho zateplenia negatívne faktory sú objektívneho charakteru aj napriek profesionálne vykonanej práci, potom pri vnútornom zateplení materiálom, ktorý umožňuje súčasne riešiť problémy tepelnej izolácie, priľnavosti, paropriepustnosti, kľúčovú úlohu zohrávajú subjektívne faktory. Vplyv subjektívnych faktorov na kvalitu realizovaných prác je možné minimalizovať, ale vplyv objektívnych faktorov – ako sú teplota, rozťažnosť materiálov – v mnohých prípadoch od nás nezávisí.

O vonkajšom zateplení

V posledných rokoch je široko používané vonkajšie zateplenie stien. Jeho aplikácia bola prevzatá na základe skúseností a praxe z Nemecka (vo Francúzsku viac uprednostňujú vnútorné zateplenie obvodového plášťa budov) – má rad nevýhod:

Vonkajšia inštalácia izolácie na betónové panely alebo tehly s jeho následným omietnutím cementovo-pieskovou maltou na polymérovú alebo sklotextilnú sieťku okrem nedostatočnej odolnosti voči trhlinám vrstva omietky má nižšiu paropriepustnosť, ktorá napomáha hromadenie a zamŕzanie vlhkosti na hranici so zateplením v období, v ktorom dochádza k značným teplotným zmenám.

Pri otepľovaní ovzdušia (v období odmäku) sa ľad topí a nasycuje vrstvu omietky a tepelno-izolačný materiál vlhkosťou. Teploty pohybujúce sa pri hranici 0°C sa v priebehu roka vyskytujú pomerne často, čo spôsobuje poškodzovanie omietky mrazom, zväčšujú sa praskliny v dôsledku rozdielu teplotných a vlhkostných deformácií tepelno-izolačných materiálov.

Navlhnutie izolačného materiálu zvyšuje jeho tepelnú vodivosť, ktorá sa v priebehu životnosti zvyšuje 1,5 – 2 násobne. Opakované poškodzovanie vrstvy omietky vyžaduje predčasné a neplánované dodatočné opravy termofasád, hoci z formálneho hľadiska  sú energeticky účinné.

Mrazuvzdornosť omietky sa znižuje a z uvedeného dôvodu dochádza k poškodeniu fasády už po 4 – 5 rokoch od jej realizácie. Urýchľuje sa proces jej  poškodenia v dôsledku trhlín spôsobených mrazom, ktoré sa vyskytujú v dôsledku teplotných a zmršťovacích deformácií tepelnej izolácie a vrstvy omietky. Ich výskyt je často sprevádzaný objavením sa škár následkom poškodenia mrazom.

Vyskytuje sa veľké množstvo prípadov nesprávne zvolenej a vykonanej tepelnej izolácie stien. Čas potvrdzuje ich nekvalitu a reklamácie zo strany investorov. Práca mnohých „profesionálov“ je škodlivá, pretože podkopáva dôveryhodnosť technológie vonkajšieho zateplenia budov.

Výsledkom týchto nekvalitných technologických postupov sú: praskliny na fasádach, nerovnomerný prestup vlhkosti (objavujú sa škvrny), presvitanie spojov izolačných dosiek a hmoždiniek cez povrchovú (brizolitovú) vrstvu, resp. odlupovanie sa vrstiev.

Nie sú ojedinelé prípady výskytu plesní a húb na stenách. Podľa zistení hygienikov a ekológov tieto majú nepriaznivý dopad na ľudské zdravie, osobitne detí. Veľmi nepríjemný problém predstavujú výkvety na obytných a verejných budovách z tehál a betónových panelov. V snahe získať objednávku na realizáciu zatepľovania a zarobiť čo najviac, niektoré firmy používajú nekvalitné lacné materiály, náhražky značkových materiálov.

Pri vonkajších zatepľovacích systémoch je nevyhnutné zabezpečiť aplikáciu výlučne kvalitných zatepľovacích materiálov. Dbajte na to, aby upevňovacie materiály boli vyrobené z nerezovej ocele. Ignorovanie tejto rady spôsobí investorovi – majiteľovi domu, bytu – značné problémy spojené s dodatočnými neplánovanými a nákladnými opravami.

Montážou vonkajšieho zateplenia nosnej steny sa na vonkajšej krycej vrstve steny  akumuluje vlhkosť, ktorá zamŕza respektíve rozmŕza v zimnom a prechodných obdobiach roka. Prechod od jednovrstvových stien (realizovaných v minulosti) k viacvrstvovým stenám (súčasný trend) v stavebníctve spôsobil zvýšenie  tepelného namáhania v jednotlivých vonkajších vrstvách stien. Toto môže vyvolať nežiaduce narušenie týchto konštrukcií a, pochopiteľne, skrátenie ich životnosti.

Interpretácia požiadaviek na odolnosť proti prievzdušnosti vonkajších obvodových konštrukcií, realizácia bez ich vzájomného prepojenia s paropriepustnosťou stien a normami pre ventiláciu priestorov v praxi zhoršili hygienické podmienky v  budovách s prirodzenou ventiláciou.

V prípade stavieb zateplených mäkkou tepelnou izoláciou sa teplo rýchlo vyvetrá vzhľadom na nízku hodnotu odporu priepustnosti vzduchu vonkajšej povrchovej vrstvy steny. Vzduchotesné vnútorné vrstvy súčasne bránia výstupu pár z miestnosti. V niektorých prípadoch ich výstup zamedzujú aj úplne. V dôsledku toho relatívna vlhkosť v budovách začne prekračovať normatívne hodnoty. Vlhkosť vzduchu v miestnosti zvykne stúpať aj kvôli konštrukčným riešeniam okien – predovšetkým plastových okien – spravidla o hrúbke 70 -90 mm, čo je 2,5 -3 krát tenšie ako okná, ktoré boli vyrábané a inštalované v budovách v minulosti, povedzme, pred 20 – 30 rokmi. Takto sa v okenných otvoroch stien vytvorili plochy s nízkymi teplotami a spôsobilo to vznik kondenzátu a jeho prestup v podobe pary do vzduchu v miestnosti. Tento jav je obzvlášť viditeľný v starších budovách s hrubšími stenami. Časté otváranie okien (ich ventilačných klapiek):

  1.  znižuje až o 70% efekt založený na zvyšovanie tepelnoizolačných vlastností okien a
  2. za určitých poveternostných podmienok ani ich trvalé otvorenie nevedie k zníženiu relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnostiach na štandardnú hodnotu.

Zdá sa, že nesprávny interpretácia požiadavky na tepelnú izoláciu okien a stien v praxi, ktorá má za cieľ zníženie spotreby energie na vykurovanie viedla k opačnému efektu, t.j. zníženiu tepelnoizolačných vlastností okien v podmienkach užívania a zhoršeniu životných podmienok v dotknutých budovách.

Na niektorých zateplených fasádach budov po 3 – 4 rokoch od realizácie zatepľovacích prác je možné pozorovať trhliny (predovšetkým v rohoch okenných otvorov ako aj na plochách oproti stropom a priečkam. Na fasáde sú viditeľné spoje medzi doskami z minerálnej vlny. Toto je dôsledkom nerovnomernej hrúbky omietkovej vrstvy a rôznej priepustnosti pár predovšetkým v miestach spájania dosiek. Snaha stavbárov eliminovať trhliny injektážou s následným tmelením a farebným náterom fasády sa ukazuje ako málo, respektíve vôbec neúčinná. Uvedené opravy zvyšujú odpor paropriepustnej vrstvy, následkom čoho sa zvyšuje množstvo vlhkosti v styčných bodoch omietkovej vrstvy s minerálnou vlnou a čo urýchľuje proces poškodenia mrazmi.

Predpokladá sa, že fasádny systém sa bude inštalovaný na suchú stenu. Avšak v našich klimatických podmienkach a z dôvodu organizácie práce je to však problematické (problémy s vybavovaním dotácií, úverov a pod.). V praxi to vyzerá nasledovne: tehlové murivo sa realizuje zvyčajne v lete a na zateplenie stavby zostávajú mesiace – jeseň, zima, jar, ktoré nie sú práve ideálne pre tento druh práce. Fasáda nemôže byť uzavretá pred vlhkosťou, ktorou je prirodzene nasýtená tehla. Po montáži zatepľovacieho systému si stavebná vlhkosť hľadá cestu a tak, logicky, presakuje dovnútra.

Súčasťou fasádnych systémov sú lepiace komponenty, ktoré výrazne znižujú priepustnosť vodných pár z vonkajšej steny. V dôsledku toho sa vytvára kondenzát v rovine medzi izoláciou a vrstvou omietky fasádneho systému.

Hlavný dôvod rýchleho poškodenia termofasády spočíva vo veľmi nízkom odpore paropriepustnosti minerálnej vlny v porovnaní s tehlou, betónom a maltou. Z uvedeného dôvodu para preniká zatepľovacou vrstvou prakticky bez zastavenia, kondenzuje a zamŕza na vonkajšom chladnom obklade. Pri miernom oteplení tenká omietka naberá plusovú teplotu, ľad na jeho vnútornom povrchu sa topí a vlhkosťou nasiakne vonkajšia (dekoratívna) vrstva, čiastočne aj tepelná izolácia.

Pri voľbe zatepľovacích systémov je potrebné mať na mysli ich časovo obmedzenú životnosť, čo inými slovami znamená, že v najbližších rokoch vznikne problém likvidácie odpadu. Keďže väčšina systémov používa ako izolačný materiál dosky penového polystyrénu (jeho životnosť je približne 15 – 20 rokov), potom pri určitom režime teplôt a vlhkosti je pravdepodobný jeho rozklad.

Preto je korektné vysvetliť investorom, že v blízkej budúcnosti budú na svoje náklady, zabezpečovať rozobratie, recykláciu tepelnej izolácie a súvisiacich materiálov, a prípadnú inštaláciu novej vrstvy izolácie. Táto skutočnosť predstavuje vážny problém, nehovoriac o ďalších možných dôsledkoch, ktoré si dnes možno ešte len ťažko predstaviť (ekologické záťaže a pod.).

Z uvedeného dôvodu musia byť v projektoch riešené aj tieto otázky, t. j. likvidácia odpadu z tepelno-izolačných materiálov.

Zatepľovanie vonkajšieho plášťa budov

Najčastejšie používané zatepľovacie systémy – s omietnutím fasády, s dekoratívnym štítom, s tehlovým obkladom, kombinovaný – a ich výhody, resp. nevýhody možno klasifikovať nasledovne:

1. zatepľovanie s omietnutím fasád

Tento systém zateplenia fasády predpokladá použitie lepidla alebo mechanické upevnenie izolácie pomocou kotiev, hmoždiniek a skeletu k existujúcemu múru a následným zakrytím vrstvami omietky.V závislosti od hrúbky fasádným vrstiev omietky sa používajú dva systémy: s pevnými a flexibilnými upevňovacím prvkami (kotvami). Prvá alternatíva fixácie sa používa v prípade menšej, 8 -12 mm hrúbej omietkovej vrstvy;

2. zateplenie s ochranno-dekoratívnym štítom 

Zatepľovací systém s ochranným a dekoratívnym štítom sa realizuje odvetrávacou vzduchovou medzerou medzi izoláciou a štítom. Z uvedeného dôvodu sa tento systém zateplenia zvykne nazývať “odvetraná fasáda”.  Na zhotovenie štítu sa používa kov (oceľ alebo hliník), keramické obklady, plasty a iné materiály. Ako štíty sa rovnako používajú aj veľkorozmerné panely, ktoré pozostávajú z vonkajšieho dekoratívneho hliníkového plášťa vyplneného penovým polyuretánom. Voľba typu plášťa, izolácie a konštrukcie upevnenia sú určované celým radom ako objektívnych (prírodné a klimatické podmienky, typ stien zatepľovanej budovy, fyzikálne a mechanické vlastnosti stien, prvky obkladu fixácie a izolácie) ako aj subjektívnych (estetické kvality štítov) faktorov.   V týchto systémoch kvôli ventilácii sa zaisťuje zníženie vlhkosti izolácie a existujúcej steny, čo napomáha zvýšenie celkového tepelného odporu steny a zlepšenie režimu teploty a vlhkosti miestnosti, ako aj zlepšenie výmeny vzduchu cez vonkajšiu stenu. Ochranný štít chráni nielen izoláciu pred mechanickým poškodením, atmosférickými zrážkami, ale aj veternou a radiačnou eróziou. Zároveň fasády získavajú rôznorodý vzhľad použitím rôznych typov konštrukcií, tvarov, textúr a farieb obkladových prvkov.

Je vhodné tiež spomenúť, že táto alternatíva zateplenia budovy umožňuje jednoduchú opravu, údržbu a obnovu vonkajšieho vzhľadu fasády.

Použitie štítov z rôznych listových, panelových a lineárnych prvkov umožňuje realizovať práce v súvislosti so zatepľovaním fasád počas celého roka, čo umožňuje plánovať práce bez obmedzenia sezónnosti. Zároveň sa týmto dosahuje zvýšenie kvality a dlhodobej trvanlivosti vonkajšej úpravy budov. Ako zatepľovací materiál je vhodné použiť ohňovzdorné minerálne dosky, ktorých vlastnosti a hrúbka sa vypočítajú na základe vlastností existujúcich stien a miestnych klimatických podmienok.

Ak sa v týchto systémoch používajú materiály, ktoré ľahko zvetrávajú (napr. minerálna vlna s nízkou hustotou), potom na strane vzduchovej medzery je potrebné ich ochrániť vrstvami materiálov s dobrou odolnosťou proti vetru.

Pre upevnenie izolácie a štítov na existujúce steny môžu byť použité špeciálne kovové fixačné prvky alebo drevené rámy. Všetky kovové upevnenia (vrátane kotiev, skrutiek a klincov) musia byť vyrobené z nerezovej ocele, a všetky drevené prvky rámu musia byť ošetrené náležitými prípravkami proti škodcom, hubám a plesniam.;

3. Zatepľovacie systémy s tehlovým obkladom alebo inými podobnými materiálmi – vyznačujú sa dostatočnou paropriepustnosťou a nevyžadujú nutne vetraciu vzduchovú medzeru.

Zároveň, z dôvodu rôznych mechanických a teplotno-vlhkostných deformácií základnej steny a obkladovej tehlovej vrstvy výška posledného sa ohraničuje 2. resp. 3. podlažím.   Medzi existujúci múr a tehlový obklad sa inštaluje tepelno-izolačný materiál ako napr. dosky minerálnej vlny, expandovaného polystyrénu alebo izolačné dosky.

Nosné prvky konštrukcie zateplenia sú zhotovené z hliníka alebo nerezovej ocele.

4. Kombinované systémy

Pre účely zateplenia budov je možné použiť aj kombinované systémy. Prvé podlažie budovy je vhodné izolovať tehlovým obkladom kvôli ochrane pred možným mechanickým poškodením a ďalšie podlažia inými systémami omietkou alebo vytvorením tepelného štítu. Náklady na zateplenie vonkajších stien budov závisia od konštrukčného riešenia, pre ktoré sa rozhodnete.

Najlacnejšiu alternatívu predstavuje zateplenie fasády s omietnutím fasády alebo s tehlovým obkladom.  Nákladné sú zatepľovacie systémy s použitím ochranno-dekoratívnych štítov – tzv. “odvetraná fasáda”, náklady ktorej sú o 1,5 až 2 krát vyššie.

Výpočty ukazujú, že návratnosť jednorázovej investície do zateplenia, ktorá prinesie úspory v spotrebe energie na vykurovanie, je v prípade novopostavených budov v období 7-10 rokov a u existujúcich budov časový horizont návratnosti investície dosahuje 12 -15 rokov.

Zateplenie budov ako hlavná rezerva úspor tepla

Všeobecne platí, že vonkajšia izolácia je podstatne účinnejšia ako vnútorná. Vzhľadom na nárastu cien tepelnej energie úspora nákladov v novopostavených budovách sa vráti po 7-10 rokoch. Pokiaľ sa jedná o existujúce budovy, lehota návratnosti investície do zateplenia je v horizonte 12 rokov.

Dlhoročné skúsenosti na celom svete dokazujú, že zvýšenie tepelnej izolácie budov je možné dosiahnuť zateplením vonkajších obvodových stien s použitím najmodernejších tepelne účinných moderných materiálov a progresívnych  technológií.

Podľa všeobecného názoru odborníkov najvýraznejšie sa na tepelných stratách budov podieľajú:

  • steny a strechy s nízkym tepelným odporom;
  • fyzicky zastaralé okná a balkónové dvere, pre ktoré sú typické netesnosti, ktoré napomáhajú neželanej ventilácii vzduchu a tým nekontrolovaným tepelným únikom;
  • základy bez izolácie;
  • vchodové dvere, ktorých fyzický stav si vyžaduje ich bezodkladnú výmenu;
  • balkóny, loggie umožňujúce únik tepla do vonkajšieho prostredia.

Najväčšie rezervy pri znižovaní tepelných strát budov sú hlavne spojené so zvýšením tepelného odporu vonkajších stien budov. Základné technické riešenie spočíva v dvoch alternatívach:

  • buď zväčšenie hrúbky steny 1,5 až 2-násobne tradičnými murovacími materiálmi používanými v stavebníctve ako napr. tehla, ľahké panely a pod.;
  • alebo zateplenie budovy s využitím moderných izolačných systémov zväčšením (v niektorých prípadoch zmenšením) hrúbky steny.

Druhé riešenie je na základe skúseností z praxe nákladovo úspornejšie. Zateplenie stavieb s použitím izolačných systémov je výhodné z dvoch dôvodov:

  • znížením spotreby energie na vykurovanie sa dosahuje asi 30% úspora finančných nákladov;
  • zlepšenie tepelnej pohody v miestnostiach.

Zvýšením tepelného odporu stien po zateplení sa zlepší komfort vo vykurovaných miestnostiach bez zvýšenia teploty vzduchu, nakoľko sa zvyšuje radiačná teplota (radiačná teplota je priemerne vážená teplota všetkých povrchov miestnosti). Naopak, v budovách s nízkou tepelnou izoláciou vonkajších stien a okien, je radiačná teplota znížená.   Preto kvôli udržaniu tepelnej pohody je nutné zbytočne zvyšovať teplotu vzduchu, ktorá sa prejaví vo zvýšenej spotrebe tepelnej energie. Pri zvýšení radiačnej teploty o jeden stupeň, v dôsledku zateplenia obvodových stien je možné dosiahnuť rovnakú úroveň tepelného komfortu ako pri zvýšení teploty vzduchu v miestnosti zhruba o 2 stupne.

Aké sú teda možnosti zateplenia stien?

Veľmi dôležité rozhodnutie predstavuje voľba správneho spôsobu tepelnej izolácie stien: zvnútra alebo zvonku budovy. V záujme dosiahnutia najlepšieho efektu zateplenia stavby je potrebné posúdiť možnosti izolácie nielen somotných stien, ale aj ďalších častí stavby, ktorými sú: strecha, pivnica / suterén, okná, dvere atď.

Kedy sa používa vnútorné zateplenie?

Predovšetkým v prípade starších domov, kde kvôli zachovaniu fasády vo svojej originálnej podobe, alebo v domoch, ktoré nie sú trvalo využívané, resp. sú využívané iba sezónne. Výhodou tejto metódy sú relatívne nízke náklady, pretože na práce realizované vo vnútri budovy nie je nutné používať lešenie a v cene zateplenia nie je nutné kalkulovať s jeho montážou a demontážou, prípadne zapožičaním z požičovne náradia, čo nie je zanedbateľná položka, obzvlášť pri členitých a vyšších stavbách. Nevýhodou je nízka tepelná zotrvačnosť stien. Pri vnútornej izolácii vonkajšej steny je tepelná strata 6-násobne vyššia ako v prípade realizácie vonkajšej izolácie. Okrem toho sa zhoršujú vlastnosti a stav nosných stien, nezriedka sa objavia trhliny a deformácie. V stenách sa tiež môžu vytvárať rosné body, čo môže mať za následok ich závažné poškodenie v dôsledku kondenzácie vlhkosti. Rovnako, v danom prípade je nutné počítať s premiestnením vykurovacích telies, potrubia a nanovo inštalovať kabeláž. Výpočet spomínaných nedostatkov ukazuje, že zateplenie zvnútra je lepšie nevyužívať, pokiaľ existujú aj iné alternatívy, predovšetkým, možnosť vonkajšieho zateplenia stavby.

Aké výhody ponúka vonkajšie zateplenie:

  • ochrana stien pred občasným zamŕzaním a ďalšími atmosférickými vplyvmi;
  • vyrovnáva výkyvy teplôt steny, vďaka čomu zabraňuje vzniku trhlín, čo je dôsledkom nerovných tepelných deformácií (toto je mimoriadne dôležité pri vonkajších múroch z veľkých panelov);
  • rosný bod sa presúva do vonkajšej izolačnej vrstvy, čím sa zamedzí nadmernému vlhnutiu vnútornej časti steny;
  • vytvoria sa priaznivejšie klimatické podmienky v miestnosti;
  • možnosť zkrášliť vzhľad fasády budovy;
  • nezmenšuje sa plocha miestností budovy.

 

Login Form