Čo je dobré vedieť predtým, než urobíte konečné rozhodnutie o zateplení stavby

Každá metóda zatepľovania má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Avšak, pokiaľ v prípade vonkajšieho zateplenia negatívne faktory sú objektívneho charakteru aj napriek profesionálne vykonanej práci, potom pri vnútornom zateplení materiálom, ktorý umožňuje súčasne riešiť problémy tepelnej izolácie, priľnavosti, paropriepustnosti, kľúčovú úlohu zohrávajú subjektívne faktory. Vplyv subjektívnych faktorov na kvalitu realizovaných prác je možné minimalizovať, ale vplyv objektívnych faktorov – ako sú teplota, rozťažnosť materiálov – v mnohých prípadoch od nás nezávisí.

O vonkajšom zateplení

V posledných rokoch je široko používané vonkajšie zateplenie stien. Jeho aplikácia bola prevzatá na základe skúseností a praxe z Nemecka (vo Francúzsku viac uprednostňujú vnútorné zateplenie obvodového plášťa budov) – má rad nevýhod:

Vonkajšia inštalácia izolácie na betónové panely alebo tehly s jeho následným omietnutím cementovo-pieskovou maltou na polymérovú alebo sklotextilnú sieťku okrem nedostatočnej odolnosti voči trhlinám vrstva omietky má nižšiu paropriepustnosť, ktorá napomáha hromadenie a zamŕzanie vlhkosti na hranici so zateplením v období, v ktorom dochádza k značným teplotným zmenám.

Pri otepľovaní ovzdušia (v období odmäku) sa ľad topí a nasycuje vrstvu omietky a tepelno-izolačný materiál vlhkosťou. Teploty pohybujúce sa pri hranici 0°C sa v priebehu roka vyskytujú pomerne často, čo spôsobuje poškodzovanie omietky mrazom, zväčšujú sa praskliny v dôsledku rozdielu teplotných a vlhkostných deformácií tepelno-izolačných materiálov.

Navlhnutie izolačného materiálu zvyšuje jeho tepelnú vodivosť, ktorá sa v priebehu životnosti zvyšuje 1,5 – 2 násobne. Opakované poškodzovanie vrstvy omietky vyžaduje predčasné a neplánované dodatočné opravy termofasád, hoci z formálneho hľadiska  sú energeticky účinné.

Mrazuvzdornosť omietky sa znižuje a z uvedeného dôvodu dochádza k poškodeniu fasády už po 4 – 5 rokoch od jej realizácie. Urýchľuje sa proces jej  poškodenia v dôsledku trhlín spôsobených mrazom, ktoré sa vyskytujú v dôsledku teplotných a zmršťovacích deformácií tepelnej izolácie a vrstvy omietky. Ich výskyt je často sprevádzaný objavením sa škár následkom poškodenia mrazom.

Vyskytuje sa veľké množstvo prípadov nesprávne zvolenej a vykonanej tepelnej izolácie stien. Čas potvrdzuje ich nekvalitu a reklamácie zo strany investorov. Práca mnohých „profesionálov“ je škodlivá, pretože podkopáva dôveryhodnosť technológie vonkajšieho zateplenia budov.

Výsledkom týchto nekvalitných technologických postupov sú: praskliny na fasádach, nerovnomerný prestup vlhkosti (objavujú sa škvrny), presvitanie spojov izolačných dosiek a hmoždiniek cez povrchovú (brizolitovú) vrstvu, resp. odlupovanie sa vrstiev.

Nie sú ojedinelé prípady výskytu plesní a húb na stenách. Podľa zistení hygienikov a ekológov tieto majú nepriaznivý dopad na ľudské zdravie, osobitne detí. Veľmi nepríjemný problém predstavujú výkvety na obytných a verejných budovách z tehál a betónových panelov. V snahe získať objednávku na realizáciu zatepľovania a zarobiť čo najviac, niektoré firmy používajú nekvalitné lacné materiály, náhražky značkových materiálov.

Pri vonkajších zatepľovacích systémoch je nevyhnutné zabezpečiť aplikáciu výlučne kvalitných zatepľovacích materiálov. Dbajte na to, aby upevňovacie materiály boli vyrobené z nerezovej ocele. Ignorovanie tejto rady spôsobí investorovi – majiteľovi domu, bytu – značné problémy spojené s dodatočnými neplánovanými a nákladnými opravami.

Montážou vonkajšieho zateplenia nosnej steny sa na vonkajšej krycej vrstve steny  akumuluje vlhkosť, ktorá zamŕza respektíve rozmŕza v zimnom a prechodných obdobiach roka. Prechod od jednovrstvových stien (realizovaných v minulosti) k viacvrstvovým stenám (súčasný trend) v stavebníctve spôsobil zvýšenie  tepelného namáhania v jednotlivých vonkajších vrstvách stien. Toto môže vyvolať nežiaduce narušenie týchto konštrukcií a, pochopiteľne, skrátenie ich životnosti.

Interpretácia požiadaviek na odolnosť proti prievzdušnosti vonkajších obvodových konštrukcií, realizácia bez ich vzájomného prepojenia s paropriepustnosťou stien a normami pre ventiláciu priestorov v praxi zhoršili hygienické podmienky v  budovách s prirodzenou ventiláciou.

V prípade stavieb zateplených mäkkou tepelnou izoláciou sa teplo rýchlo vyvetrá vzhľadom na nízku hodnotu odporu priepustnosti vzduchu vonkajšej povrchovej vrstvy steny. Vzduchotesné vnútorné vrstvy súčasne bránia výstupu pár z miestnosti. V niektorých prípadoch ich výstup zamedzujú aj úplne. V dôsledku toho relatívna vlhkosť v budovách začne prekračovať normatívne hodnoty. Vlhkosť vzduchu v miestnosti zvykne stúpať aj kvôli konštrukčným riešeniam okien – predovšetkým plastových okien – spravidla o hrúbke 70 -90 mm, čo je 2,5 -3 krát tenšie ako okná, ktoré boli vyrábané a inštalované v budovách v minulosti, povedzme, pred 20 – 30 rokmi. Takto sa v okenných otvoroch stien vytvorili plochy s nízkymi teplotami a spôsobilo to vznik kondenzátu a jeho prestup v podobe pary do vzduchu v miestnosti. Tento jav je obzvlášť viditeľný v starších budovách s hrubšími stenami. Časté otváranie okien (ich ventilačných klapiek):

  1.  znižuje až o 70% efekt založený na zvyšovanie tepelnoizolačných vlastností okien a
  2. za určitých poveternostných podmienok ani ich trvalé otvorenie nevedie k zníženiu relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnostiach na štandardnú hodnotu.

Zdá sa, že nesprávny interpretácia požiadavky na tepelnú izoláciu okien a stien v praxi, ktorá má za cieľ zníženie spotreby energie na vykurovanie viedla k opačnému efektu, t.j. zníženiu tepelnoizolačných vlastností okien v podmienkach užívania a zhoršeniu životných podmienok v dotknutých budovách.

Na niektorých zateplených fasádach budov po 3 – 4 rokoch od realizácie zatepľovacích prác je možné pozorovať trhliny (predovšetkým v rohoch okenných otvorov ako aj na plochách oproti stropom a priečkam. Na fasáde sú viditeľné spoje medzi doskami z minerálnej vlny. Toto je dôsledkom nerovnomernej hrúbky omietkovej vrstvy a rôznej priepustnosti pár predovšetkým v miestach spájania dosiek. Snaha stavbárov eliminovať trhliny injektážou s následným tmelením a farebným náterom fasády sa ukazuje ako málo, respektíve vôbec neúčinná. Uvedené opravy zvyšujú odpor paropriepustnej vrstvy, následkom čoho sa zvyšuje množstvo vlhkosti v styčných bodoch omietkovej vrstvy s minerálnou vlnou a čo urýchľuje proces poškodenia mrazmi.

Predpokladá sa, že fasádny systém sa bude inštalovaný na suchú stenu. Avšak v našich klimatických podmienkach a z dôvodu organizácie práce je to však problematické (problémy s vybavovaním dotácií, úverov a pod.). V praxi to vyzerá nasledovne: tehlové murivo sa realizuje zvyčajne v lete a na zateplenie stavby zostávajú mesiace – jeseň, zima, jar, ktoré nie sú práve ideálne pre tento druh práce. Fasáda nemôže byť uzavretá pred vlhkosťou, ktorou je prirodzene nasýtená tehla. Po montáži zatepľovacieho systému si stavebná vlhkosť hľadá cestu a tak, logicky, presakuje dovnútra.

Súčasťou fasádnych systémov sú lepiace komponenty, ktoré výrazne znižujú priepustnosť vodných pár z vonkajšej steny. V dôsledku toho sa vytvára kondenzát v rovine medzi izoláciou a vrstvou omietky fasádneho systému.

Hlavný dôvod rýchleho poškodenia termofasády spočíva vo veľmi nízkom odpore paropriepustnosti minerálnej vlny v porovnaní s tehlou, betónom a maltou. Z uvedeného dôvodu para preniká zatepľovacou vrstvou prakticky bez zastavenia, kondenzuje a zamŕza na vonkajšom chladnom obklade. Pri miernom oteplení tenká omietka naberá plusovú teplotu, ľad na jeho vnútornom povrchu sa topí a vlhkosťou nasiakne vonkajšia (dekoratívna) vrstva, čiastočne aj tepelná izolácia.

Pri voľbe zatepľovacích systémov je potrebné mať na mysli ich časovo obmedzenú životnosť, čo inými slovami znamená, že v najbližších rokoch vznikne problém likvidácie odpadu. Keďže väčšina systémov používa ako izolačný materiál dosky penového polystyrénu (jeho životnosť je približne 15 – 20 rokov), potom pri určitom režime teplôt a vlhkosti je pravdepodobný jeho rozklad.

Preto je korektné vysvetliť investorom, že v blízkej budúcnosti budú na svoje náklady, zabezpečovať rozobratie, recykláciu tepelnej izolácie a súvisiacich materiálov, a prípadnú inštaláciu novej vrstvy izolácie. Táto skutočnosť predstavuje vážny problém, nehovoriac o ďalších možných dôsledkoch, ktoré si dnes možno ešte len ťažko predstaviť (ekologické záťaže a pod.).

Z uvedeného dôvodu musia byť v projektoch riešené aj tieto otázky, t. j. likvidácia odpadu z tepelno-izolačných materiálov.

Login Form